Najfotogenickejšia lokalita destinácie Košice región.
Nechce sa vám čítať? Pustite si audio verziu:
Po výjazde z dlhej tmy tunela Branisko od Košíc, sa pred vami zjaví majestátna silueta Spišského hradu. Opúšťajúc technickú stavbu modernej doby, sa návštevník dostáva do konfrontácie s pamiatkou mĺkvo dokumentujúcou históriu. Spišský hrad je miesto, ktoré vám svojou atmosférou, celkom podvedome, vdýchne predstavy o dávnej minulosti, o časoch kráľov a poddaných, rinčania stredovekých zbraní a rytierskych brnení a prirodzene ponúkne aj zamyslenie sa nad významom celej stavby ako tichého kronikára čias.
Spišský hrad je zakonzervovaná hradná zrúcanina na vrchole travertínovej kopy Spišský hradný vrch. Je dominantou širokého okolia a jednou z najcennejších historických pamiatok celej krajiny. K hradu sa dostanete dvoma spôsobmi - pohodlnejší je krátky výstup od parkoviska pod Spišským hradom. Pre fyzicky zdatnejších návštevníkov je možnosť výstupu po strmom chodníčku od parkoviska nachádzajúceho sa na okraji Spišského Podhradia.
Areál Spišského hradu, okolitá príroda a Spišské Podhradie.
Jeden z najväčších hradných komplexov v strednej Európe (4 hektáre).
Spišský hrad – ako zachovalá pamiatka – je dnes pýchou nielen spišského regiónu či východného Slovenska, ale celého národa. Svojím významom presahuje hranice krajiny, o čom svedčí aj každoročne rastúci počet návštevníkov z bližších i vzdialených kútov sveta. Jeho atraktivitu zvyšuje dobrá dostupnosť po diaľnici D1, ale aj vysoká koncentrácia zaujímavých miest v bezprostrednom okolí. Spolu s Kostolom Ducha Svätého v Žehre, Spišskou Kapitulou, Spišským Podhradím a mestom Levoča totiž Spišský hrad vytvára súbor zapísaný v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Kaplnka sv. Alžbety Durínskej vznikla v tridsiatych rokoch 15. storočia.
Hollywoodská lokalita – natáčali tu film Dračie srdce režiséra Roba Cohena 1992.
Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1120. Zo začiatku plnil funkciu pohraničnej pevnosti na severnej hranici ranofeudálneho uhorského štátu, neskôr sa z neho stalo šľachtické sídlo. V priebehu storočí bol hrad v rukách viacerých šľachtických rodov a podliehal mocenským bojom. V roku 1780 hradný komplex zničil požiar a Spišský hrad sa postupne menil na zrúcaninu. Úplnému schátraniu zabránili pamiatkari, keď v druhej polovici 20. storočia začali s náročnou konzerváciou hradného komplexu ohrozeného nestabilitou skalného podložia.
Na severovýchodnom svahu hradného vrchu sa nachádza gigantický kamenný obrazec – geoglyf – vytvorený v roku 2008 pod vedením austrálskeho umelca Andrewa Rogersa. Geoglyf zobrazuje koňa z keltskej mince nájdenej počas archeologického výskumu na Spišskom hrade. Obrazec má rozmery približne 100 x 100 metrov. Jeho líniu vytvára meter vysoký a meter široký kamenný múr zo spišského travertínu, pričom kamene sú na seba poukladané voľne, bez spojovacieho materiálu. Dĺžka múru je 800 metrov a na jeho výstavbe sa podieľalo 40 kamenárov a 80 miestnych obyvateľov.
Súčasťou expozície sú aj dobové priestory, ako kuchyňa, zbrojnica, spálne či mučiareň.
Klietka v mučiarni Spišského hradu.