Po výjazde z dlhej tmy tunela Branisko od Košíc, sa pred vami zjaví majestátna silueta Spišského hradu. Opúšťajúc technickú stavbu modernej doby, sa návštevník dostáva do konfrontácie s pamiatkou mĺkvo dokumentujúcou históriu. Spišský hrad je miesto, ktoré vám svojou atmosférou, celkom podvedome, vdýchne predstavy o dávnej minulosti, o časoch kráľov a poddaných, rinčania stredovekých zbraní a rytierskych brnení a prirodzene ponúkne aj zamyslenie sa nad významom celej stavby ako tichého kronikára čias.

Areál Spišského hradu, okolitá príroda a Spišské Podhradie.

Jeden z najväčších hradných komplexov v strednej Európe (4 hektáre).

Spišský hrad – ako zachovalá pamiatka – je dnes pýchou nielen spišského regiónu či východného Slovenska, ale celého národa. Svojím významom presahuje hranice krajiny, o čom svedčí aj každoročne rastúci počet návštevníkov z bližších i vzdialených kútov sveta. Jeho atraktivitu zvyšuje dobrá dostupnosť po diaľnici D1, ale aj vysoká koncentrácia zaujímavých miest v bezprostrednom okolí. Spolu s Kostolom Ducha Svätého v Žehre, Spišskou Kapitulou, Spišským Podhradím a mestom Levoča totiž Spišský hrad vytvára súbor zapísaný v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Kaplnka sv. Alžbety Durínskej vznikla v tridsiatych rokoch 15. storočia.

Hollywoodská lokalita – natáčali tu film Dračie srdce režiséra Roba Cohena 1992.

Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1120. Zo začiatku plnil funkciu pohraničnej pevnosti na severnej hranici ranofeudálneho uhorského štátu, neskôr sa z neho stalo šľachtické sídlo. V priebehu storočí bol hrad v rukách viacerých šľachtických rodov a podliehal mocenským bojom. V roku 1780 hradný komplex zničil požiar a Spišský hrad sa postupne menil na zrúcaninu. Úplnému schátraniu zabránili pamiatkari, keď v druhej polovici 20. storočia začali s náročnou konzerváciou hradného komplexu ohrozeného nestabilitou skalného podložia.

Na severovýchodnom svahu hradného vrchu sa nachádza gigantický kamenný obrazec – geoglyf – vytvorený v roku 2008 pod vedením austrálskeho umelca Andrewa Rogersa. Geoglyf zobrazuje koňa z keltskej mince nájdenej počas archeologického výskumu na Spišskom hrade. Obrazec má rozmery približne 100 x 100 metrov. Jeho líniu vytvára meter vysoký a meter široký kamenný múr zo spišského travertínu, pričom kamene sú na seba poukladané voľne, bez spojovacieho materiálu. Dĺžka múru je 800 metrov a na jeho výstavbe sa podieľalo 40 kamenárov a 80 miestnych obyvateľov.