Kvapeľ rožňavských jaskyniarov v Krásnohorskej jaskyni bol donedávna považovaný za najvyšší na svete.
Nechce sa vám čítať? Pustite si audio verziu:
Spomedzi šiestich sprístupnených jaskýň Svetového dedičstva UNESCO v destinácii Košice región je Krásnohorská jaskyňa výnimočnou. Jej jedinečnosť spočíva v tom, že pohyb v nej je spojený s istou dávkou adrenalínu i športovej aktivity. Aj keď je prístupná verejnosti, vstup je povolený iba v sprievode skúsených vodcov a v kompletnom jaskyniarskom výstroji.
Krásnohorská jaskyňa sa nachádza na severnom úpätí Národného parku Slovenský kras. Dostaneme sa k nej po náučnom chodníku, ktorý vedie od obce Krásnohorská Dlhá Lúka, pričom míňame rieku Čremošná, vodný mlyn a kaplnku Svätej Panny Márie. Do jaskyne sa vchádza umelým vchodom vyrazeným baníkmi v roku 1982 vo výške 316 m n.m.
Návšteva jaskyne nadobúda, vďaka fyzickej náročnosti a adrenalínu, širší rozmer.
Vchod do jaskyne cez vyrazenú štôlňu sa nachádza v nadmorskej výške 316 metrov, pri vyvieračke potoka Buzgó. Celková dĺžka jaskyne je 1 355 metrov, teplota sa pohybuje okolo 9°C a relatívna vlhkosť je 98%. V Krásnohorskej jaskyni sa vytvorili aj zaujímavé zemné pyramídy.
Najväčším a najpôsobivejším priestorom jaskyne je Sieň obrov.
Pri návšteve Krásnohorskej jaskyne treba využiť aj svoj fyzický fond.
450-metrová prehliadková trasa vedie k unikátnemu Kvapľu rožňavských jaskyniarov a je sprístupnená pomocou drevených lavičiek a lán, ktorými návštevníci prekonávajú podzemný potok Buzgó, pretekajúci celou hlavnou časťou jaskyne. Práve prietok vody v potoku rozhoduje o možnosti vstupu do jaskyne. Maximálny prietok vody, pri ktorom je ešte vstup povolený, je 300 litrov za sekundu. V niektorých obdobiach ale prietok vo vnútri jaskyne pohybuje aj okolo 1 300 litrov za sekundu. Pri najväčšej zaznamenanej povodni bol dokonca 6 000 l/s.
Vstup do jaskyne je iba s vodcom a v jaskyniarskom výstroji
Hlavnú časť jaskyne tvorí kaňonovitá chodba s mohutnými dómami dosahujúcimi výšku až 45 metrov.
Poslednou sprístupnenou časťou jaskyne, ktorá skrýva povestnú „čerešničku“, je Sieň obrov. Jej dominantou je Kvapeľ rožňavských jaskyniarov, dlho považovaný za najväčší na svete a donedávna zapísaný aj v Guinessovej knihe rekordov. Majestátny stalgnát meria takmer 34 metrov a jeho hmotnosť sa odhaduje na 2 000 ton, pričom ročne „priberie“ asi 200 kilogramov. Takto rýchlo nerastú kvaple ani v trópoch, kde sú pre rast sintrových stĺpov niekoľkonásobne lepšie podmienky. Na porovnanie – priemerný stalaktit v Slovenskom krase narastie o jeden gram za dlhé desiatky až stovky rokov.
